V piatok 16. júna 2017 sme sa z miništrantského stretka vybrali na stretnutie do „Chatrče“ (chata Mária – Zlatá Baňa). Počasie bolo upršané, ale aj napriek tomu sme po svätej omši vyrazili. Cesta autobusom / autom nebola ničím výnimočná. My, čo sme išli busom, sme si mysleli, že poriadne zmokneme. Z autobusu sme vystúpili a pripravovali sa na poriadne daždivú cestu. Našťastie v ten okamih po nás na aute prišiel Marcel. Za to sme boli veľmi radi, ale to nás prešlo, lebo v oratku zabudli tašku s mäsom na sobotňajší obed. O čase 0:00 sme išli spať.
Na druhý deň sme sa po raňajkách vybrali na Bodoň. Cestou sme hrali dve hry. Prvá hra bola, že každý mal 7 tém. O témach sme sa mali porozprávať s vopred určenou osobou. Druhá hra bola taká, že každý mal nejaký symptóm, ktorý začal robiť pri nejakom spúšťadle. Tak napríklad, ja som mal, vždy keď som počul „ale“, skákať na jednej nohe. Vtedy sme to ešte nevedeli, ale všetky symptómy na seba nadväzovali. Na(ne)šťastie reťazovú reakciu sa nám nikdy nepodarilo spraviť. Po príchode do cieľa sme (v daždi) rozložili oheň. Opiekli sme si klobásky a špekačky z vlastných zásob. Potom Maťo Ivanič vytiahol horolezeckú výstroj a začali sme postupne šplhať po stene. Naspäť sme po uhasení ohňa došli živí a zdraví. Pred večerou sme mali omšu spolu s Imrom, ktorý nám priniesol aj zabudnutú tašku. Potom sme zhodnotili obidve hry a spolu s Maťom Dragoňom sme robili miništrantské skúšky.
Na druhý deň po raňajkách sme sa mali pol hodinku sami v prírode zamýšľať nad slovami miništrantského prísľubu. K čomu sa chystáme zaviazať, alebo ako sme to plnili tento rok. Potom sme poupratovali, zbalili sa a odišli. Na záver ďakujem animátorom za skvelý program a Bohu za to, že sme sa vrátili živí a zdraví.
Šimon Sedlák